Káva predstavuje každodenný rituál pre ľudí na celom svete. Jedna šálka ráno cestou do práce či do školy, na pracovné stretnutie alebo posedenie s priateľmi. Drží nás na nohách až do neskorého večera. Je dostupná takmer na každom rohu. Obľúbili sme si rôzne druhy kávy či už doplnené mliekom, cukrom, šľahačkou a inými rôznymi arómami. No vieme vlastne, odkiaľ táto komodita, ktorá zaujala neotrasiteľné miesto v ľudskej spoločnosti, pochádza? 

Predpokladá sa, že korene kávy siahajú do Etiópie, konkrétne do provincie Kaffa. Známa legenda o objavení kávovníka a jeho účinkov pochádza práve z týchto končín. Kaldi, pastier kôz, si raz všimol, ako sa jeho stádo pasie na kríku s červenými bobuľami. Zvieratá boli po konzumácii týchto plodov plné energie, a tak aj on ochutnal. Keďže účinok bol rovnaký, rozhodol sa ukázať bobule svojmu duchovnému. Ten ich hodil do ohňa. Ako sa postupne piekli, začali nádherne voňať. Kaldi ich po vytiahnutí z pahreby nasypal do horúcej vody, čím údajne uvaril prvú šálku kávy v histórii.

Odhliadnuc od legendy, jedna z prvých zmienok o pití nápoja z kávových zŕn pochádza z Jemenu. V 15. storočí ju pili sufisti, stúpenci mystického učenia islamu, ktorí ju pripravovali vo svojich kláštoroch. Odtiaľ sa káva začala šíriť ďalej do arabského sveta. Postupne vznikali kaviarne, kde sa stretávali muži a diskutovali, fajčili, či hrali spoločenské hry pri káve. Tieto miesta však vyvolávali obavy. Svetská aj cirkevná moc mala strach z tém, o ktorých sa pri pití kávy môže diskutovať. Preto boli v tomto období veľké snahy o zákaz pitia kávy a zrušenie kaviarní. Tieto snahy boli neúspešné a benátskym obchodníkom sa podarilo priviezť kávové zrná do Európy ešte pred koncom 16. storočia. Prvá kaviareň tak zaujala miesto v Benátkach. Pitie tohto chutného nápoja sa tak rozšírilo najmä vďaka požehnaniu od pápeža Klementa VIII., ktorý týmto aktom umlčal katolíckych kňazov tvrdiacich, že ide o diabolský nápoj.

Pitie kávy sa v Európe stalo módnou záležitosťou. Postupne sa do nej začali pridávať ďalšie ingrediencie – mlieko a cukor. V druhej polovici 17. storočia bola otvorená prvá kaviareň v Spojených Štátoch. Kávový ošiaľ však zapríčinil nedostatok kávy na uspokojenie vysokého dopytu. Práve v tomto období sa vo svete začalo rozširovať pestovanie kávovníkov. Dnešným dňom sa káva pestuje vo viac ako 50-tich krajinách, ktoré sa nachádzajú v pásme medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca. Medzi jej najväčších exportérov v roku 2014 patrila napríklad Brazília, Vietnam, Columbia, Indonézia a Etiópia. Napriek faktu, že poznáme niekoľko druhov kávovníkov, plody vhodné na prípravu kávy produkujú len tri. Dva z nich, Coffea Arabica a Coffea Cenephora (známa ako Robusta), sa tešia obľube a spolu tvoria takmer 100 percent svetovej produkcie kávy. Malé miesto na trhu zastáva Coffea Liberica, ktorá sa pestuje len v niekoľkých oblastiach Afriky. Má veľmi horkú chuť a z tohto dôvodu nie je tak vyhľadávaná ako Arabika a Robusta.